Napísali o nás

Prečítajte si, čo o nás napísali absolventi našej školy

• • 1988
  • • 

      Jozef Benda

      Túžba študovať na Gymnáziu v Humennom začala u mňa ešte na prvom stupni mojej Základnej školy na ulici Pugačevovej v Humennom. Možno aj preto, že gymnázium sídlilo v jednej budove spolu mojou základnou školou.

      Videl som denne študentov a profesorov gymka a povedal som si, že aj ja chcem byť gymnazistom. Práve vďaka Základnej škole na ulici Pugačevovej, ktorá mi dala výborné základy som sa na gymnázium dostal a to bez prijímacích pohovorov ako víťaz chemickej olympiády. Práve chémia bola mojím najobľúbenejším predmetom aj na gymnáziu. A na gymnázium som nastúpil už do novej budovy, nakoľko sa  presťahovalo na novú adresu.

      Na štyri roky strávené na tejto škole spomínam veľmi rád a radím ich za najkrajšie roky v mojom živote. Popri obľúbenej chémii som mal rád všetky predmety a v neposlednom rade ako aktívny športovec – basketbalista, som sa aj na gymnáziu venoval športu a reprezentoval školu v okresných a krajských basketbalových súťažiach.

      Z profesorov popri triednej profesorke pani Valentíne Petrášovskej, často spomínam na pána profesora Čaju. Do tajov literatúry ma zasvätil pán profesor Franko a rád spomínam aj na pána profesora Sotáka. Počas môjho štúdia však na gymnáziu pribúdali aj noví mladí profesori. V maturitnom ročníku to boli pán profesor Žido a pán profesor Kocák, na ktorých mám pekné spomienky.

      Boli sme v triede výborný kolektív, o čom svedčí aj fakt, že sa dodnes aj po tridsiatichpiatich rokoch od maturitných skúšok každých päť rokov stretávame v hojnom počte.

      Popri najobľúbenejšom predmete chémii som na gymnáziu dostal kvalitné základy vo všetkých predmetoch. Nakoniec som môj profesionálny život zasvätil financiám.

      Pracujem už viac ako tridsaťjeden rokov v bankovníctve v mojom rodnom meste Humenné. Jednej z komerčných bánk som bol verný dvadsať rokov a aktuálne už viac ako jedenásť rokov pracujem v inej komerčnej banke.

      Od roku 1994 zastávam manažérsku riaditeľskú pozíciu. Realizoval som mnoho prednášok o finančnej gramotnosti, samozrejme niekoľko z nich aj na svojom milovanom Gymnáziu v Humennom, ktorému prajem do ďalších rokov veľa zapálených pedagógov a úspešných a šikovných študentov.
• • 1989
  • • 

      Prof. MUDr. Igor Kozák, PhD, MAS

      Na Gymnázium arm. gen. L. Svobodu som nastúpil po absolvovaní Základnej školy J. Švermu v Humennom, ktorá ma svedomite pripravila na ďalšie štúdium. Môj starší brat MUDr. Peter Kozák, PhD. – prednosta Kliniky anestéziológie a resuscitácie v Ústrednej vojenskej nemocnici v Ružomberku –  mi z vlastnej skúsenosti často rozprával o tom, ako bolo prínosné pre jeho budúci profesijný rast, študovať na humenskom gymnáziu. Aj to ma umocnilo v tom, že na stredoškolské štúdium na najlepšej škole v Humennom som nastupoval s nadšením. Mojím cieľom bolo čo najviac sa naučiť a čo najlepšie sa pripraviť na skúšky na odbor, ktorý ma vždy bavil, na medicínu. Gymnázium arm. gen. L. Svobodu mi dalo všetko, čo na to bolo potrebné, a aj oveľa viac.

                  Na gymnaziálne štúdium si spomínam ako na obdobie tvrdej práce, ktorú vyžadovalo štúdium aj naši profesori. Osnovy boli veľmi vyvážené a latka bola postavená vysoko súčasne pre všetky predmety: humanitné, prírodovedné aj technické. Nestačilo zvládať jeden smer a zaostávať v ďalších. Profesori boli našimi vedomostnými aj osobnostnými vzormi. V mojom prípade to boli prof. Kochanská a Sukeľ. Netajil som sa tiež záujmom o cudzie jazyky, kde ma viedli prof. Michalidesová, Savková a Petrašovská. Okrem absolvovania základného kurikula som sa zúčastňoval na predmetových olympiádach z biológie, geografie a anglického jazyka.

      Študenti gymnázia pod vedením profesorov pravidelne dosahovali výrazné akademické úspechy na krajskej aj celonárodnej úrovni. Absolventi úspešne pokračovali na vysokých školách na území celej Slovenskej aj Českej republiky. Osobnostný rozvoj a dôraz na ľudské kvality a poctivosť boli súčasťou prípravy študentov, ktorou chceli profesori mladým ľuďom pomôcť a odovzdať im vedomosti a skúsenosti v tom čase dôležité pre štúdium na vysokej škole.

                  Po gymnáziu som absolvoval Lekársku fakultu UPJŠ v Košiciach, kde som následne pokračoval ako odborný asistent na Klinike očného lekárstva. Neskôr som absolvoval špecializačnú prípravu v Londýne a San Diegu v Kalifornii, kde som ostal pracovať na tamojšej Očnej klinike celú dekádu. V súčasnosti pracujem ako prednosta Očného centra londýnskej Moorfields Eye Hospital v Abú Dhabí v Spojených arabských emirátoch, kde vediem aj celonárodný výskum očných chorôb. V priebehu rokov sa nám podarilo nielen objaviť nové očné choroby, ale  aj celosvetovo zaviesť nové liečebné a operačné metódy. Spolu s kolegami sme publikovali vyše 200 vedeckých prác v najlepších svetových medicínskych časopisoch v odbore a vo svete sme vydali 7 odborných kníh.

      Gymnázium arm. gen. L. Svobodu v Humennom naštartovalo moju profesionálnu kariéru. Dalo mi možnosť študovať profesiu a vedu, ktorá mi priniesla spokojný a zmysluplný život. Od prvého dna vítal študentov gymnázia pred aulou veľký nápis „Vytrvalá práca všetko prekoná.” To je jedna z múdrostí, ktorú ma gymnázium učilo každý deň.

                  Odvtedy sa veľa vecí v meste Humenné zmenilo, zanikli podniky aj športové kluby, ale humenské gymnázium stále ostáva najväčším pokladom nášho mesta.

• • 1989
  • • 

      Ivana Molnárová rod. Kokuľová

      Gymnázium arm. gen. L. Svobodu som absolvovala v roku 1989. Po nástupe na vysokú školu Matematicko – fyzikálnu fakultu UK v Bratislave som sa opierala o dobré základy. Lásku k logike a k matematike som si získala práve na gymnáziu, kde som mala skvelých učiteľov informatiky a matematiky. Bol to skvelý štart do môjho štúdia, boli to kvalita vedomostí a prístup mojich bývalých učiteľov, ktoré mi pomohli v náročných začiatkoch na „matfyze“. Rada by som touto cestou vyjadrila vďačnosť p. Bilíkovi a p. Kocákovi za ich prístup. Dnes som úspešnou líderkou a vediem mnohé transformácie firiem, predtým som bola viac ako 22 rokov vo vedení spoločnosti Profesia, kde som pomáhala budovať úspešný pracovný portál. Hodnoty, ktoré dnes mám a presadzujem v spoločnosti, sú tie, ktoré sa začali formovať už na gymnáziu. Preto vyjadrujem vďačnosť za všetko, čo som vďaka štyrom gymnaziálnym rokom získala.
• • 1991
  • • 

      Prof. PhDr. Ľubomír GUZI, PhD.

      Na Gymnáziu armádneho generála Ludvíka Svobodu v Humennom som študoval presne v druhej polovici 80. rokov minulého storočia. Výhodou vtedajšieho štúdia bola nadväznosť učiva na jednotlivých typoch škôl a jednotnosť koncepcie vyučovania predmetov. Po dobrej príprave na základnej škole bol študent gymnázia schopný dosiahnuť značnú úroveň pripravenosti v technických, spoločenskovedných aj humanitných predmetoch, čo bolo nevyhnutným predpokladom pre štúdium na vybranej vysokej škole. Vyzdvihol by som hlavne odbornú erudovanosť pedagógov, systematickosť vo výučbe a pestovanie určitej tradície spolupatričnosti k vlastnej vzdelávacej inštitúcii. Keďže som sa rozhodol na vysokej škole pokračovať v štúdiu dejín a rusistiky, som veľmi rád, že som absolvoval tieto predmety na humenskom gymnáziu a práve v uvedenom období. Získal som ucelenú obsahovú náplň z danej problematiky, veľmi dobrý všeobecný základ z iných predmetov, avšak veľkou výzvou bolo pokračovať v prvej polovici 90. rokov v štúdiu práve spomínaných oblastí, kedy sa menila interpretačná stránka, avšak obsahová sa bez problémov a plynule rozširovala požiadavkami vysokej školy. Myslím si, že Gymnázium armádneho generála Ludvíka Svobodu mi poskytlo veľmi solídnu základňu pre rozvíjanie zvolenej špecializácie, v zdokonaľovaní ktorej som pokračoval aj na zahraničných vysokých školách, stážach a v ďalšom prehlbovaní kvalifikácie. Prístup pedagógov bol ústretový, štúdium odsýpalo, bolo rýchle a intenzívne. Domnievam sa, že to tak aj má byť.

• • 1992
  • • 

      Mgr. Mária Onderišinová (rod. Mihaľková)

      Pri návrate do spomienok na gymnaziálne roky /roky 90-te/ sa mi v mysli zrkadlia najmä dve pre mňa už vtedy učiteľské osobnosti, vďaka ktorým som sa mohla v pokoji a cielene pripravovať na maturitu, neskôr na prijímacie pohovory, ale najmä do života.

      Ten prvý, pán profesor Anton Žido, zároveň môj triedny učiteľ, už vtedy pochopil, že moja ceste nevedie skrz jeho obľúbenú matematiku a fyziku. Nesmierne mi pomohol v tom, aby som sa nebála ísť za svojím cieľom a v jednom náročnom období nezanevrieť na tieto predmety. V čase mojej osobnej krízy to pre mňa bolo neuveriteľne náročné, ale svojím postojom a správnym úsudkom mi otvoril dvere k  milovanej slovenčine tým, že ma nezaťažoval navyše a vždy mi s úsmevom vravel: „Základy v matematike máš, popočítaš, porátaš, čo je potrebné a ďalej si rob svoje...,“  huncútsky dodal, „Majka, nikomu nehovor, kto ťa učil matematiku.“  Naopak, ja to robím s veľkou radosťou a bolo mi cťou, že to bol práve on. Dovolím si tvrdiť, že sú to slová za celú našu d-éčku, jeho prvú triedu na gymnáziu.

      Druhému pánovi profesorovi, Ivanovi Kirešovi, svoju úctu a vďaku posielam do neba, verím, že tam sedí v sieni slovenčinárov a teší sa z nás, jeho budúcich „kolegýň“, slovenčinárok, ako nás už vtedy niektoré oslovoval. On bol tým, ktorý ma za tie pootvorené dvere posunul. Učil, podporoval, radil, mal so mnou trpezlivosť, bol aj motiváciou, posunul ma do súťaží, na literárne prehliadky... Po nástupe na univerzitu, keď sme tri Humenčanky povedali, že sme z  Gymnázia arm. generála L. Svobodu, zverenkyne pána profesora Kireša, cestu sme mali priechodnú a vystlanú po celých päť rokov úspechmi. Veľmi si  už vtedy vážili našich „gymnaziálnych učiteľov“.

      A čo je v tejto chvíli  skvelé?  Sú to práve učitelia, súčasní pedagógovia  gymnázia a nie je ich málo... slovenčinári, vyučujúci jazykov, matematikári a fyzikári  či informatici, dejepisári, chemikári i biológovia...   Dnes, tak ako vtedy, sa vedia vcítiť do duše študentov, rešpektujú ich, dávajú im krídla k ďalšiemu letu, podporujú ich v myšlienke, že sú jedineční a práve na tejto vlastnosti majú stavať svoju budúcnosť. Zároveň  oceňujem osobný prístup učiteľov, ich nesmiernu schopnosť rozpoznať čo i len zrnko talentu v každom študentovi pre tú ktorú oblasť. Podnietiť v ňom iskru záujmu, pracovať  na jeho zveľaďovaní, pretože talent je len jedno  percento úspechu, zvyšok je poctivá a efektívna práca. A to na „mojom“ gymnáziu v Humennom  veľmi dobre vedia!  A napokon ďakujem za to najdôležitejšie, za priateľstvo. Dnes už viac ako polovicu môjho života mám v týchto ľudí výnimočných osobných priateľov. Ďakujem!
• • 1992
  • • 

      RNDr. Vlasta Demečková, PhD. (rod. Kohútová)

      univerzitná docentka so zameraním na imunológiu na Katedre fyziológie živočíchov, Ústavu biologických a ekologických vied PF UPJŠ v Košiciach; členka viacerých vedeckých organizácií ako napr. British Society of Immunology, Society of Experimental Biology či European Association for Cancer Research. Po skončení univerzitného štúdia na PF UPJŠ v Košiciach pokračovala vo vedeckej kariére na Ústave fyziológie hospodárskych zvierat SAV v Košiciach, kde sa jej úspešne podarilo získať Alltech Research PhD Studentship v aplikovanej mikrobiológii na univerzite v Anglicku. Doktorandské štúdium (1999-2003) absolvovala na Univerzite v Plymouth (UK), kde následne pracovala ako výskumníčka v oblasti vplyvu probiotických mikroorganizmov na črevné zdravie hospodárskych zvierat. Vo svojej súčasnej vedecko-výskumnej činnosti sa na pôde PF UPJŠ venuje rakovinovej imunológii a vplyvu črevnej mikrobioty
      na ľudské zdravie. Za svoju vedeckú prácu získala niekoľko ocenení (Sir Keneth Blaxter Award (2002), The President’s Fund od Society for Applied Microbiology (2002), a v roku 2019 zvíťazila v súťaži LOreal - UNESCO pre ženy vo vede 2019.

      Chcela by som vyjadriť úprimnú vďaku Gymnáziu armádneho generála Ludvíka Svobodu v Humennom za ich nesmierny prínos k mojej vedeckej a učiteľskej kariére. Bol to pre mňa dôležitý a formujúci čas v mojom živote, ktorý mi pomohol stať sa nielen úspešným, ale aj šťastným človekom. Vynikajúci a odborne zdatní učitelia, prostredie podporujúce kreativitu a skvelá vedecká príprava, ktorú som získala, ma povzbudili k tomu, aby som nasledoval svoju vášeň pre vedu a výskum. Záujem učiteľov o naše vzdelanie ako aj osobnostné formovanie neboli len povinnosťou, ale prejavom zanieteného učiteľského prístupu. Umožnili ste mi nielen hravo zvládnuť univerzitné štúdium, ale súčasne sa pripraviť aj na ďalšie životné výzvy a príležitosti. Som vďačná za vaše úsilie, ktoré ma formovalo do toho, kým som dnes.

• • 1992
  • • 

      Ing. Dáša Truchlá (rodená Drozdová)

      Gymnázium arm. gen. L. Svobodu som absolvovala v roku 1992. Po nástupe na vysokú školu, Chemicko-Technologickú Fakultu v Bratislave, kde som si zvolila nie pravé najľahší študijný odbor, som si uvedomila, že požiadavky na študenta na vysokej škole sú podstatne náročnejšie a nástup na vysokú školu je spojený s množstvom povinností.  Vďaka kvalitnému vzdelaniu a dobrým vedomostným základom hlavne v matematike, biológii, chémii a fyzike štúdium na vysokej škole som zvládla bez problémov. Srdečná vďaka patrí hlavne mojím dvom vyučujúcim  Kochanskej a Židovi, ktorí boli nielen výbornými učiteľmi, ale mali aj výrazný a pozitívny vplyv na formovanie osobnosti.  

      Gymnázium arm. gen. L. Svobodu mi poslúžilo ako odrazový mostík nielen počas štúdia na vysokej škole, ale aj v mojej budúcom živote a kariére. Základy vedomostí a zručností nadobudnuté počas strednej školy, hlavne rozvoj disciplíny, efektívne študijné návyky, rozvoj kritického myslenia a time management  ma pripravili na budúce životne výzvy, dodali mi odvahu vyskúšať nové a neznáme a výrazne mi pomohli pri asimilácii v novom a neznámom prostredí ako aj v profesionálom uplatnení vo farmaceutickom priemysle v kanadskom Toronte.  
• • 1996
  • • 

      Mgr. Mikuláš  HERŠKOVIČ

      Keď si spomeniem na roky strávené na Gymnáziu v Humennom, mám len pozitívne pocity. Boli to dôležité roky, ktoré ovplyvnili moje ďalšie smerovanie. Podpora profesorského zboru, snaha nás posúvať ďalej a vzájomný rešpekt vybudovali obrovskú vzájomnú dôveru. Bolo super, že okrem štúdia sme sa dokázali rozvíjať aj vďaka mimoškolskej činnosti. Spomínam si na organizovanie plesov alebo organizovanie výročia školy. Všetko to a veľa ďalších drobných vecí vo mne stále rezonujú.

• • 1996
  • • 

      PharmDr. Ondrej Sukeľ - Prezident Slovenskej lekárnickej komory

      Spisovateľ Michal Chuda, tiež absolvent nášho gymnázia, začína jednu zo svojich básni slovami „Ešte raz mrknem na humenskú školu...“ Niečo podobné si v júni 1996 povedal každý z nás, keď s maturitným vysvedčením opúšťal budovu Gymnázia arm. gen L. Svobodu s viac – či menej jasnými predstavami o svojej budúcnosti.
      U mnohých bolo to „mrknutie“ aj rozlúčkou so svojim rodiskom, keďže budúcnosť mnohých z našej generácie už nie je spätá s mestom Humenné, často ani s regiónom, či Slovenskom. Aj táto skutočnosť uplatnenia sa vo svete je nesporným dôkazom dlhoročnej kvality najstaršieho humenského gymnázia, ktorého absolventi patria k špičke vo svojich odboroch.
      Mal som to šťastie, že som spolu s mojimi spolužiakmi zažil jednak vrchol kariéry osobností, ktoré túto kvalitu definovali od šesťdesiatych rokov minulého storočia, ako aj začiatok kariéry ich pokračovateľov – dnešných vážených najstarších členov pedagogického kolektívu.

      Ďalším šťastím spojeným s gymnáziom bola možnosť takpovediac vyrastať na jeho chodbách, keďže môj otec venoval tejto škole 23 rokov svojho profesionálneho života, z toho 4 vo funkcii zástupcu riaditeľa. A tak som zažil nielen MDD pre deti učiteľov, či návštevy maturantov v našej panelákovej obývačke, ale napríklad aj absolvoval lyžiarsky výcvik, z ktorého mám čiernobielu fotku s iným učiteľskými deťmi – mojimi budúcimi spolužiakmi.
      Už desiaty rok zastávam pozíciu prezidenta profesijnej samosprávy slovenských farmaceutov – k tejto pozícii viedla náročná cesta, ktorej jednotlivé etapy boli zvládnuteľné aj vďaka vedomostiam, zručnostiam a hodnotám, ktoré mi dali práve učitelia na gymnáziu – hoci sme si to vo veku 14 – 18 rokov až tak veľmi neuvedomovali.

      A keď dnes každé ráno pribrzdím auto pred humenským gymnáziom, aby som mu s dôverou a rád zveril už druhé dieťa, tak si vždy spomeniem na Michala Chudu a spolu s ním „mrknem na humenskú školu“, ktorej vďačím za postavenie základov všetkého, čo už takmer štvrťstoročie napĺňa môj profesionálny život. Prajem všetkým jeho študentom a učiteľom, aby naďalej zveľaďovali tento pevný bod mesta, okresu i celého regiónu.
• • 1996
  • • 

      Ján Kerekeš

      Sedím na tvrdom drevenom gauči, v spartansky zariadenom dome na filipínskom vidieku a v pokoji sledujem ako predo mnou beží experiment, ktorý som pred chvíľou rozbehol. Spomeniem si na domov a pousmejem sa, v duši i na tvári. Veru, zašiel som ďaleko od pokojnej humenskej železničnej stanice a bola to zatiaľ naozaj úžasná cesta. Ale svojím spôsobom táto moja cesta začala ešte skôr ako mojím prvým odchodom z domova. Začala na dlhých chodbách humenského gymnázia, z ktorých pre mňa pri prvej návšteve sálal rešpekt, bázeň a vedomosti. Veru, ako štrnásťročný som toho o Živote ani o svete veľa nevedel, no práve roky na Gymnáziu Armádneho Generála Ludvíka Svobodu mali na mňa výrazný vplyv. Už len to meno mi prišlo ako niečo hodné obdivu a hneď od začiatku som vedel, že to bude stáť za to.

      Kvalitu a odbornosť pedagogických pracovníkov tejto výnimočnej strednej školy som veru, úprimne povedané, docenil až neskôr. Mnohokrát sa mi stalo, že som vedomosti, ktoré som na gymnáziu nadobudol potreboval a práve v takýchto situáciách sa mi opäť vynorili v mysli tváre našich paní profesoriek a  ak ich obetavý prístup, či už nápomocný a láskavý alebo občas i prísny, toho som si užil už počas mojich rokov štúdia. A práve táto obetavosť a trpezlivosť formovala aj mnoho mojich vlastných pohľadov na svet a vštepila mi princípy, ktoré si so sebou nesiem po celý Život. No a potom sú tu samozrejme aj všetky príhody, skúsenosti a mnoho, mnoho spomienok.... To je niečo čo navždy ostáva vo mne a v nás, kamarátoch z gymka, a aj v našich pedagógoch, z ktorých sa medzitým stali vzácni priatelia. Veru, s istotou môžem povedať, že by som nebol človekom akým dnes som, ak by som si po základke nevybral práve humenské gymnázium.

      Po jeho skončení nasledovala vysoká škola, kde som úspešne ďalej staval na pevných základoch zo strednej. Základoch nielen tých odborných, ale aj tých, vďaka ktorým som sa naučil nebáť sa problémov a vyrovnať s neúspechmi. Základoch, ktoré mi ďalej pomáhali nájsť si úžasných priateľov, formovať moju osobnosť, ale aj skončiť náročnú vysokú školu, ktorá mi pomohla posunúť sa v Živote opäť ďalej. Schopnosť nachádzať riešenia a popasovať sa s výzvami, doplnená s odvahou ísť za horizont - všetky tieto črty vštepené do môjho ja na gymnáziu sa vo mne na vysokej škole ešte umocnili a nasmerovali v podstate celú moju ďalšiu cestu Životom. Jedinečnú cestu, ktorá bola a je nádherná. Cestu, ktorá začala dávno, na chodbách Gymnázia Armádneho Generála Ludvíka Svobodu, a ktorá má akosi kľukato a krásne doviedla na toľko unikátnych miest, a vlastne aj tu na filipínsky vidiek. Cestu, ktorá snáď ešte ani zďaleka nekončí a po ktorej budem aj naďalej kráčať ako verný absolvent nášho gymnázia. Vďaka teda, panie profesorky a páni profesori, vďaka za všetko čo ste pre nás urobili, že ste vo mňa, že ste v nás stále verili!

• • 1996
  • • 

      Ing. Viktor Petrašovský

      Moje štúdium na Gymnáziu arm. gen. L. Svobodu v Humennom prebiehalo v rokoch 1992-1996 a mám naňho veľmi pozitívne spomienky. Táto škola vtedy a určite aj dnes, disponovala prestížnym menom v širšom regióne. Predstavovala merítko kvalitnej výučby rôznych smerov – či už ide o výuku prírodných vied vrátane matematiky, jazykovej výučby – cudzích jazykov aj slovenčiny, ako aj ďalších predmetov. Najväčšiu zásluhu na tom mal samozrejme fundovaný učiteľský zbor. Z viacerých učiteľských osobností spomeniem napríklad mená A. Žido, J. Kababíková, M. Cehelská alebo J. Kocák. Ako to už v prípade gymnaziálnych škôl býva, okrem samotného získavania vedomostí sa študenti vo väčšine prípadov pripravujú na budúce štúdium na vysokých školách. A práve vedomosti a zručnosti získané počas štúdia na Gymnáziu arm. gen. L. Svobodu v Humennom mi dali výborný základ pre moje štúdium na vysokej škole. V mojom prípade konkrétne ide o štúdium Zahraničného obchodu na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Po skončení vysokej školy som mal doteraz možnosť pracovať v rámci zahraničnej diplomatickej služby SR v krajinách ako Nemecko, Ukrajina, Bulharsko a Maďarsko.
• • 1998
  • • 

      PaedDr. Iveta Kohanová, PhD.

      Už 20 rokov pôsobím v akademickom prostredí a venujem sa príprave budúcich učiteľov matematiky. Najprv to bolo na "matfyze" v Bratislave, kde som niekoľko rokov bola vedúcou Oddelenia didaktiky matematiky a vtedy vznikla aj séria učebníc matematiky pre 2.stupeň základných škôl, pod mojim autorským vedením, ktorú dnes používa približne tretina slovenských škôl. Momentálne už siedmy rok pôsobím na Nórskej univerzite vedy a techniky v Trondheime, kde tiež pripravujem budúcich učiteľov matematiky, ale venujem sa aj výskumu v oblasti vyučovania matematiky. Gymnázium v Humennom a najmä jeho profesorky a profesori boli pre mňa vždy inšpiráciou na ceste k tomuto povolaniu, ale aj počas neho, či už po stránke odbornej, ale aj ľudskej. Pamätám si ešte zo štúdia na matfyze, ako sa ma moji profesori pýtali, kde som chodila na gymnázium, že ma tam naučili také veci. 

      Obdobie, keď má človek 14 až 18 rokov, je v živote dôležité, keďže sa stávame dospelými ľudmi s formujúcimi sa názormi na okolitý svet a hodnotami, ktoré si nesieme po zbytok života. Pre mňa bolo Gymnázium v Humennom vždy príkladom toho, čo znamená byť dobrý učiteľ/učiteľka, ktorý/á s láskou a porozumením pristupuje k svojim žiakom; aký priestor a možnosti by škola mala poskytovať svojim žiakom a aké hodnoty by im mala vštepovať. To som za tie roky dúfam úspešne odovzdala ďalej niekoľkým stovkám učiteľov na Slovensku i v Nórsku, takže duch Gymnázia v Humennom pravdepodobne "úraduje" nielen v Humennom. A za to som za všetkých študentov a rodičov vďačná. 

• • 2000
  • • 

      doc. Ing. František Babič, PhD.

      Aktuálne pôsobím ako docent na Fakulte elektrotechniky a informatiky Technickej univerzity v Košiciach (FEI TUKE), a zároveň ako prodekan pre rozvoj a vonkajšie vzťahy na tejto fakulte mám na starosti spoluprácu s pracou, či už pozvané prednášky pre našich študentov alebo študentky, témy diplomových alebo bakalárskych prác, spoločné projekty alebo riešenie úloh zadaných partnermi z rôznych odvetví hospodárskeho alebo spoločenského života. Pri podávaní prihlášok na stredné školy bolo Gymnázium arm. gen. L. Svobodu v Humennom mojou prvou voľbou, aby som získal potrebné základy pre štúdium na vysokej škole. Jednotlivé predmety a ich učitelia formovali nielen môj odborný ale aj osobný rast; so spolužiakmi sme zažili veľa vydarených akcií a stretávame sa aj dnes, nielen v osobnom ale aj profesijnom živote.
• • 2009
  • • 

      MUDr. Michal Žiga, PhD., Neurochirurgická klinika, Univerzitná nemocnica Luzern, Švajčiarsko

      Moje prvé stretnutie s humenským gymnáziom arm. gen. L. Svobodu bolo na prijímacích pohovoroch do 8-ročného programu v roku 2001. Zdesil som sa - v uličkách a chodbách sa tesnilo cez 400 uchádzačov, z ktorých len 32 vyvolených smelo nastúpiť do primy od 1. septembra ďalšieho akademického roku. Na druhej strane, obrovský záujem o kvalitné vzdelanie ešte viac zvyšoval už aj tak vysoko nastavenú latku „prijímačkami“. Po vyvesení výsledkov na sklenené vchodové dvere gymnázia som prvýkrát pocítil hrdosť byť súčasťou najlepšej strednej školy v regióne a jedného z najlepších gymnázií na Slovensku. Tento pocit ma držal celých 8 rokov štúdia a neopustil ma do dnes. 

      GAGLS pre mňa nebola iba škola, do ktorej sa musí, ale bol to druhý domov, ktorý ma formoval skrz kvalitný učiteľský zbor - nie len ako študenta, ale hlavne ako človeka. Školské aktivity, ako napr. rôzne olympiády (cudzie jazyky, prírodovedné predmety) alebo športové podujatia, na ktorých sme sa ako reprezentanti GAGLS pravidelne zúčastňovali a na ktoré nás naši učitelia vždy svedomito pripravovali, potvrdzovali len to, že GAGLS je v rámci svojho vzdelávacieho kurikula na špici. Mimokurikulárne aktivity ako napr. Modelový Európsky Parlament (MEP) alebo Model United Nations (MUN) doviedlo našu úspešnú GAGLS - výpravu skrz úspešné celoslovenské kolo až do samotného Štrasburgu !!!

      Po ôsmych rokoch na GAGLS sa moja cesta mala uberať ďalej na 1. lekársku fakultu Univerzity Karlovy v Prahe. Príprava na prijímacie pohovory v maturitnom ročníku spočívala v riešení nekonečných fyzikálno-chemicko-biologických otázok. Svedomitá a kvalitná príprava, trpezlivosť a láskavosť, s ktorou k nám pristupovali naši profesori a v tom čase už skôr mentori, bola zásadným faktorom k úspechu vo svete.

      Po promócií a získaní lekárskeho titulu na 1LF UK v Prahe ma osud zavial započať moju lekársku rezidentúru do Švajčiarska. Vedomosti nemeckého jazyka z GAGLS (aj keď mi to občas liezlo na nervy pretože to bol druhý cudzí jazyk) akoby som po tých rokoch znova našiel - najprv pri prijímacom pohovore, neskôr pri obhajobe dizertácie a nakoniec pri atestačnej skúške z neurochirurgie. Myslím, že sa nemýlim, keď poviem, že niektoré nemčinárky z GAGLS by boli mojimi slovami prinajmenšom prekvapené :-).

      Humenské GAGLS mi prinieslo do života veľa kamarátov, krásnych spomienok a v neposlednom rade kvalitné vzdelanie, z ktorého čerpám dodnes. Som jeho hrdý absolvent.

      Odporučil by som GAGLS po svojich skúsenostiach aj ďalším študentom? Bez váhania. Kedykoľvek a komukoľvek."

• • 2012
  • • 

      MUDr. Andrea Gurová, PhD.

      Štúdium na GAGLS ma odborne aj ľudsky pripravilo na náročné štúdium všeobecného lekárstva , po ktorom moje ďalšie pôsobenie pokračovalo v dennej forme doktorandského štúdia. Pracujem ako lekárka v univerzitnej nemocnici a zároveň odborná asistentka na lekárskej fakulte, kde sa venujem výučbe študentov medicíny v slovenskom a anglickom jazyku.  Vysoko odborná jazyková príprava na GAGLS, či účasť na Modelovom európskom parlamente (MEP)  ma na prácu v akademickom prostredí skvelo pripravili.  Výučba pre mňa nosných predmetov (biológia, chémia, fyzika) zabezpečila pevné základy pre nabaľujúce sa vedomosti počas prvých rokov štúdia medicíny.  Počas 4-ročného štúdia na gymnáziu som spoznala skvelých spolužiakov, inšpiratívnych profesorov, ktorí svoju prácu vykonávali s vášňou a trpezlivosťou. Pozitívne sa podieľali na formovaní mojej osobnosti a zásadne ma ovplyvnili vo výbere povolania, za čo im dnes úprimne ďakujem.
• • 2012
  • • 

      Richard Šarišský

      Štúdium na GAGLS v Humennom som ukončil v roku 2012 a následne som študoval prevažne Ekonómiu na Univerzite Warwick a Univerzite Cambridge.

      V súčasnosti pracujem ako investor zameraný na technologické firmy.

      Napriek tomu, že moje štúdium a práca nie sú priamo naviazané na to čo som študoval na GAGLS, stále rád spomínam na vyučujúcich, ktorí išli nad rámec povinnosti a kultivovali vo mne radosť z poznávania.

      Tiež si cením možnosť zapojiť sa do krúžkov ako akademická debata a som vďačný za podporu vedenia školy, ktoré nám umožnilo súťažiť po celom Slovensku.

• • 2015
  • • 

      Richard Roháč

      Na gymnázium spomínam rád, určite by som dnes nebol tam, kde som, bez profesorov, ktorých som mal, ale aj štandardu, ktorý GAGLS má. Pred štúdiom na vysokej škole v zahraničí som mal možno obavy či slovenské stredoškolské kurikulum bude dostatočné, ale nakoniec som nemal žiaden problém sa oňho oprieť a vyštudovať softvérové inžinierstvo na Imperial College v Londýne. Počas univerzity som mal možnosť stážovať pre firmu ARM v Cambridge, firma, vďaka ktorej je dnes možné mať vo vrecku smartfón s neuveriteľným výpočetným výkonom. Doteraz žijem v Londýne, kde pracujem pre Bloomberg, firmu primárne zameranú na spracovanie a poskytovanie dát o pohybe trhov. Svoju robotu by som nemohol robiť bez matematiky, programovania a všeobecného rozhľadu pre ktoré mi štúdium na GAGLS poskytlo pevný základ.
• • 2016
  • • 

      Mgr. Antónia Ihnátová

      Volám sa Antónia a na Gymnáziu arm. gen. L. Svobodu som študovala v rokoch 2012 - 2016. Na túto školu mám len dobré spomienky. Nikdy som výber gymnázia neľutovala. Už na základnej škole som obľubovala matematiku a fyziku a priala som si študovať tieto predmety čo najdlhšie a najhlbšie. Ďakujem svojim učiteľom, Slavomírovi Tulejovi a Antonovi Židovi, ktorí tento zápal vo mne nielen pestovali, ale aj rozvíjali. Obaja učitelia boli ochotní nad rámec svojich povinností venovať svoj čas talentovaným študentom a rozvíjať ich vedomosti a logické myslenie. Pod vedením pána učiteľa Tuleju sme s pár ďalšími študentami z rôznych ročníkov po riadnom vyučovaní prechádzali ťažšie zadania z olympiád a pri tom cibrili náš matematický aparát. Pán Žido mal na hodinách vždy pripravené aj náročnejšie úlohy, ktoré som mohla osobitne riešiť a po hodinách ich s ním rozoberať. Po maturite zorganizoval pán Žido prípravné stretnutia na vysokú školu. Venovali sme sa vysokoškolskej matematike, prehlbovali intuíciu metód derivácie a integrálov. Moje kroky smerovali na Fakultu matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, odbor Ekonomická a finančná matematika. Pred začiatkom vysokoškolského štúdia som bola napätá, či som dostatočne dobre pripravená na vysokoškolské štúdium. Nepociťovala som žiadne nedostatky vo vedomostiach naprieč rôznymi oblasťami matematiky. Pri všetkých zmenách, ktoré prináša nástup na vysokoškolský život, som opäť ocenila skvelú prípravu pána Žida, keď som o preberaných deriváciách a integráloch už mala predstavu. Spätne môžem povedať, že úroveň mojich stredoškolských vedomostí z matematiky bola veľmi dobrá, ba priam jedna z najlepších v ročníku. Po vysokej škole sa moje zameranie mierne zmenilo. Pracujem ako softvérový inžinier v spoločnosti ESET v Bratislave, ktorá sa špecializuje na kybernetickú bezpečnosť. Čo sa však nezmenilo, je to, že naďalej môžem svoje pracovné úlohy logicky riešiť a neustále sa učiť niečo nové. Môj zápal pre riešenie úloh sa zachoval dodnes. Za to som veľmi vďačná.

• • 2022
  • • 

      Rastislav Repko, študent 1. ročníka LF MUNI, Brno

      Ako čerstvý študent medicíny zúročujem vo svojich prvých mesiacoch mnoho vecí, ktoré ma naučila táto škola. Časy na gymnáziu neboli stále ľahké, ale práve to som v konečnom dôsledku najviac ocenil. Štúdium na GAGLS ma totiž svojou primeranou náročnosťou postupne predpripravilo na objemné množstvo učiva vysokej školy a na určité zvládanie tlaku a stresu. Značnou výhodou boli semináre už v treťom ročníku, čo mne osobne vo veľkej miere odľahčilo nabitý maturitný ročník. Pre tých, ktorí by sa nejakému predmetu chceli venovať viac, odporúčam zapojiť sa do rôznych predmetových olympiád a súťaží. Študentom z GAGLS sa v nich obzvlášť darí a samotné súťaže dokážu výrazne pomôcť pri prijatí na vysokú školu. Ja sám som sa tak dostal na lekársku fakultu do Čiech bez prijímačiek.

      Na druhú stranu, kto sa chce odreagovať, odporúčam športové krúžky, turistický krúžok alebo Žiakov v akcii. Predsa len život na gymnáziu nie je iba o učení a písomkách. Najkrajšie spomienky mám práve na školské akcie - imatrikuláciu, lyžiarsky výcvik, plesy, turnaje, tematické dni... Užil som si ich nielen ako účastník, ale aj ako organizátor a člen školského parlamentu. V ňom sa naozaj nájde každý, kto srší kreativitou a baví ho spríjemňovať život na škole. Tento balans povinností a zábavy spolu so skvelým kolektívom spolužiakov a učiteľov je dôvodom, prečo sa časom gymnázium pre mňa stalo mojím druhým domovom. A ak by som sa mal rozhodovať znova, nepochybne by som si vybral rovnako.